MARTININ
DENNÍK
|
22.10.2004 - Cítim sa trochu vinne. Veľa som toho v posledných mesiacoch do tohto denníčku nepripísala. Od posledných riadkov sa toho veľa udialo. Olympiáda, kratučký oddych doma v Piešťanoch, a samozrejme nedávne Majstrovstvá sveta. Čo povedať o Olympiáde. Nebolo to podľa mojich predstav a očakávaní. Ak niečo človek príliš veľa chce, zvyčajne toho nedosiahne. A to sa stalo aj mne na OH. Oddych pomohol a MS už bolo viac podľa môjho gusta. 16.7.2004 - Zajtra balím kufre, teda tie už mám ako tak pobalené, a odlietam domov. Samozrejme, že maximálny batožinový limit, tj 64kg, som využila do posledného dekagramu. Celkom sa už teším, hoci doma ma čakajú dva perné dni, ale tie sa budu dať prežiť, kedže hneď v útorok 20.7.odchádzam na preteky a záverečné sústredenie do Slovinska. Od 9.8. budem už v Aténach a po 26.8. sa objavím na pár týžňov doma na Slovesnku. Na ďalší zápis do môjho denníku si budete musieť počkať až po Olympiáde. Takže držte mi palce. 18.5.2004 - Prvý vážny vrchol sezóny ME v Madride mám za sebou. Celkom dobrodružné majstrovstvá. Každý sme očakavali teplé a slnečné počasie ako sa na Španiesko patrí. Omyl. Privítalo nás takmer zimné počasie. Ani by mi to tak nevadilo, keby sme neplávali pod holým nebom. Nenávidím zimu, obzvlášť na peterkoch. V prvé dni sa ranné teploty pohybovali len okolo 6C. Nemôžem povedať, že by to bolo zrovna "plážové" počasie. Ráno sa z bazénu parilo ako z kúpeľov. Jedine teplá voda ma tešila. Prvé dva dni pretekov popršalo, ale v polovici týžňa sa počasie konečne zlomilo. Vykuklo slniečko, ktoré sa poobede poriadne oprelo bazénového "kotla". Mala som pocit, že moje výkony a pocity kopírovali počasie. Čím bolo krajšie, slnečnejsie a hlavne teplejšie, tým som sa cítila a plávala lepšie. Najspokojnejšia som s obhajobou titulu na 100m Motýlik a najsklamanejšia z 100m V. sp. Organizácia a všetko naokolo bolo na špičkovej úrovni. Bývali sme mimo mesta, blízko letiska v novučičkom hotely, ktorý sa môže popýšiť titulom "Najväči Hotel Európy." Z Madridu som nevidela vôbec nič. Ba predsa niečo zostalo v mojej pamäti. Každý deň cestou na bazén sme prechadzali popri obrovskom cintoríne. Možno aj ten bol najväčí v Európe, alebo aspoň najväčší, aký som kedy ja videla. 4.4.2004
- Mám pred sebou necelé
dva týždne tréningu pred odchodom na ME do Madridu. Vo vode sa
cítim všeliak - raz výborne a niekedy úplne "rozbito."
Takéto poctity sú počas vyľadovania formy celkom bežné,
a preto sa obzvlášť nad tým nezamýšlam. Sledujem
kvalifikačné preteky a dúfam, že niekto z našich plavcov
splní limit na ME, aby som v Madride nebola osamotená. |