AUTOBIOGRAFIA - Martina s rodokmeňom Evy
 

Úvod | I. Detstvo a Športové Začiatky | II. Vstup do Veľkého Plávania | III. Študentské Roky v Amerike| VI. Udomácnenie sa v Špičke |          V. Choroba | VI. Nový Začiatok | VII. Zo Slečny Pani Moravcová  |       VIII. Martina Očami Iných |

VII. ZO SLEČNY PANI MORAVCOVÁ NEVYPYTUJTE SA MA NA SVADBU!      S Maťom sme sa poznali už päť rokov, no napriek tomu o našej známosti preniklo na verejnosť len málo informácií. Tým, že Maťo žil a študoval v Amerike a na Slovensko chodil veľmi málo, sa náš vzťah darilo ako-tak uchovať v anonymite. Vyhovovalo mi to. Nechcela som, aby sa mi v súkromnom živote a vo voľbe partnera niekto vŕtal.      S bulvárom mám už dlhšie vlastné skúsenosti. Netúžim po zviditeľňovaní sa týmto spôsobom. Možno herci, speváci alebo iné televízne osobnosti článkami v bulvárnych médiách získavajú na popularite a môžu z nej vyťažiť. Mne však medializovanie súkromia prekáža. Odoberá mi to sily, koncentráciu aj chuť ďalej dosahovať úspechy a tým aj zotrvávať v pozornosti médií a na očiach verejnosti.       Obávala som sa, aby sa médiá „nezmocnili” mojej chystanej svadby. To, že sme sa rozhodli vstúpiť do manželstva práve v máji 2001, nemalo žiadny prozaický dôvod. Naopak, dôvod bol praktický. V máji sa Maťovi, študentovi práva, začínali školské prázdniny a mne sa zase o pár dní začínala letná sezóna. Navyše, mesiac máj je lásky čas s príjemným jarným počasím, čiže aj v tomto smere vyhovoval.      Z praktického hľadiska voľba miesta sobáša padla na Piešťany. Príprava a starosti so svadbou boli na pleciach mojej mamy. Tá sa tomu najprv bránila a položartom nám navrhla, či si radšej nechceme skúsiť rýchly sobáš v Las Vegas. Z prípravy svadby mala hrôzu a ako sama povedala, radšej by zorganizovala dvojdňové preteky pre tristo ľudí, ako moju svadbu. Som jej prvá a jediná dcéra, takže s prípravou svadby nemala žiadne skúsenosti. Určite by jej síce pomohli aj rôzne agentúry, ale nechceli sme, aby sa do toho miešali cudzí ľudia. Mame však pomohli rodinní priatelia.      Šaty so závojom som si kúpila v Amerike, pretože som prilietala tesne pred svadbou a nemala by som doma čas na behanie po svadobných salónoch a na zháňanie šiat, ktoré by mi sedeli a páčili sa zároveň. Ako kritici mi pri kupovaní poslúžili moji slovenskí reprezentační kolegovia Janka Korbašová a Miro Machovič, ktorí sa v apríli pripravovali pod Stevovým vedením v Dallase.       Kopu starostí sme mali počas pred svadobného týždňa s hľadaním vhodného fraku pre môjho urasteného ženícha, ktorému obyčajné konfekčné veľkosti nesadnú. Pošťastilo sa nám a oblek s predĺženými rukávmi sme našli. Nohavice sa zúžili rýchlo, ale problém nastal s košeľou. Rukávy sme museli nechať prešiť a dĺžku nadstaviť zamatom, tak aby vytŕčal spod rukáva fraku.      S topánkami sme sa tiež vytrápili, ale nie pre ženícha, lež pre mňa. Nemohla som nájsť pekné biele lodičky alebo sandále, ktoré by boli dostatočne vysoké. Doma som mala jedny pekné krémové topánky, presne také, aké by som prijala v snehobielej farbe. Čo nie je, môže byť, zahlásil otec a o dve hodiny prišiel so snehobielymi lodičkami... Biela sprejová farba na kožu spravila zázraky. Pri chôdzi mi spod snehobielych šiat vytŕčali krásne biele špičky.      Netradičnú a veľmi krásnu svadobnú kytičku z bledoružových  púčkov pivónií dopĺňali vzácne a chránené plesnivce. Nenatrhali sme ich na žiadnych kopcoch Tatier, ale dopestovala ich vo svojej záhradke naša aranžérka. ... Viac sa  dozviete ak si knižku zakúpite v predajniach knihy na Slovensku, alebo priamo objednáte online na www.ikar.sk.