AUTOBIOGRAFIA  - Martina s rodokmeňom Evy
 

Úvod | I. Detstvo a Športové Začiatky | II. Vstup do Veľkého Plávania | III. Študentské Roky v Amerike| VI. Udomácnenie sa v Špičke |         V. Choroba | VI. Nový Začiatok | VII. Zo Slečny Pani Moravcová  |       VIII. Martina Očami Iných |

IV. UDOMÁCNENIE SA V ŠPIČKE ... TRI SEVILLSKÉ STRIEBRA ... Pred aj po pretekoch som z tribúny vnímala hlasné povzbudzovanie. Nepochádzalo len od našej výpravy, ale fandila mi aj časť tribúny s domácimi fanúškami. Vykrikovali na mňa: „Martina, we love you. You are beautiful! You are the best!” (Martina, milujeme ťa! Si prekrásna! Si najlepšia!) Povzbudzovali ma aj chlapci a dievčatá, ktorí vypomáhali s organizáciou ME. Asi som im bola sympatická a svojou snedou pokožkou som im pripadala ako jedna z nich. Po pretekoch som musela rozdávať množstvo autogramov. Dokonca večer po finále som v hoteli pod dverami mojej izby našla list v angličtine s blahoželaním k úspechom a so želaním veľa šťastia do budúcnosti. Podpísaný bol „neznámy plavec“.      Aj do tretice som v Seville získala striebro. Do finále polohovej dvojstovky som postúpila s prvým časom, ale víťazstvo mi nečakane vyfúkla Ruska Oksana Veriovková. Tá sa vo finále „utrhla” a zaplávala o tri sekundy lepší čas, ako bol jej dovtedajší osobný rekord! Nikto ju netipoval za jednu z favoritiek. Plávala na okrajovej dráhe a ja som jej únik zbadala prineskoro. Na druhej strane, aj v slovenskom rekorde som len o stotinku zdolala mladučkú Ukrajinku, vychádzajúcu polohovkársku hviezdu Janu Kločkovovú.      V posledný deň šampionátu som absolvovala aj piatu disciplínu. „Aby reč nestála“, prihlásila som sa na delfinársku dvojstovku. Napokon som v nej v slovenskom rekorde skončila šiesta.      Krátko pred štartom tejto disciplíny som s prekvapením zbadala, že najväčšia favoritka tejto disciplíny, trojnásobná olympijská víťazka z Atlanty Írka Michelle de Bruinová-Smithová, sa namiesto záverečnej koncentrácie na preteky promenáduje len v plavkách pri vedľajšom bazéne. Keď som ju oslovila s otázkou, prečo sa nechystá, vyľakala sa. Pomýlila si časový program a myslela si, že ešte má dosť času. Na štart som ju stiahla v poslednej chvíli...      Michelle nakoniec získala prekvapujúco „len” striebro. Vlastne som pomohla súperke, ktorá ma predstihla, ale nepripadalo mi to zvláštne. Naši novinári si to však všimli a navrhli ma za to na ocenenie fair play. V máji ďalšieho roka som si potom v Žiline prevzala diplom Klubu fair play Slovenského olympijského výboru.      S andalúzskou metropolou som sa lúčila s krásnymi spomienkami. Veď som tam dosiahla dovtedy najlepšie výsledky v kariére. Ešte nikdy predtým sa mi tak nedarilo. Aj neprajníkom, ktorí tvrdili, že viem dobre zaplávať len v krátkom bazéne, som vzala vietor z plachiet. ... Viac sa  dozviete ak si knižku zakúpite v predajniach knihy na Slovensku, alebo priamo objednáte online na www.ikar.sk.