V
Dallase som anonymný
človek
Zdroj:
www.sme.sk
27.3.2006
Do Spojených štátov
ste prišli študovať
pred desiatimi rokmi.
Spomínate si na to
obdobie?
"Nebola som typický
prípad človeka, čo
príde sám do cudzej
krajiny. Vždy boli
nablízku známi
Piešťanci, ktorí mi
pomáhali. Necítila
som sa stratená ani
šokovaná. S batohom
na chrbte som
cestovala už od
dvanástich rokov a
Amerika ma
neprekvapila. Môj
každodenný život bol
tréning, takže
obrovské kultúrne
rozdiely som si
príliš neuvedomovala.
Problémy mi robila
iba angličtina."
Čo sa odvtedy
zmenilo?
"V Dallase trávim
prevažnú časť roka,
je to môj druhý
domov. Mám tu svoj
pokoj a zabehnutý
režim. Viem, čo
očakávať, ako sa
orientovať. Viem,
kam ísť alebo nejsť.
Na Slovensko sa vždy
teším, ale rovnako
sa teším aj do
Ameriky."
Dallas si možno
mnohí spájajú s
rovnomenným seriálom.
Má mesto seriálovú
atmosféru?
"Zo začiatku si ma
známi doberali, vraj,
ako sa má J. R. Asi
si naozaj mysleli,
že všetci tu chodia
ráno do práce vo
vybíjaných opaskoch,
čižmách a klobúkoch.
Realita je,
samozrejme, iná.
Dallas je
kozmopolitné mesto."
Ranč Southfork, kde
sa seriál natáčal,
je však doteraz
veľkou atrakciou.
"Poznám to miesto
naspamäť (smiech).
Kedysi tam pracoval
manželov známy. Dal
nám toľko voľných
vstupeniek, že tam
môžem chodiť ešte
niekoľko rokov."
Inak na okolí nie sú
žiadne kone či
kovboji?
"V Dallase je veľa
podnikov s country
hudbou, usporadúva
sa tu rodeo. Aj ja
mám doma kovbojské
čižmy a opasok, ale
väčšinou sú
zabudnuté v skrini.
Na koni som sedela
iba raz v živote a
myslela som že
zomriem od bolesti,
takú som mala
svalovicu."
Ani typický texaský
dvojkrok v
dallaských saloonoch
s manželom
netancujete?
"Manžel sa naučil
tancovať dvojkrok
počas štúdia na
univerzite a ovláda
ho perfektne. Ja
však nie som tanečný
typ. Do country baru
chodím, iba keď
musím, napríklad ak
prídu na návštevu
známi zo Slovenska.
Časy žúrovania mám
už za sebou, radšej
si zájdem na pokojnú
večeru niekam do
reštaurácie."
Čo zápasy miestnych
hrdinov Dallas
Cowboys?
"Skôr držím palce
hokejistom alebo
basketbalistom.
Lístky na lepšie
miesta sú však
nenormálne drahé. Ak
mám zaplatiť sto
dolárov, to si
radšej odpozerám v
televízii."
Texas je dvojjazyčný
štát, viete po
španielsky?
"Ani slovo. Možno je
to paradox, ale v
Dallase som
študovala ruštinu.
Učil ju Američan a
podľa prízvuku bolo
cítiť, že jazyk má
nabifľovaný iba z
učebnice."
Aj strava je v
Texase ovplyvnená
susedným Mexikom.
Máte v záplave
mexických
reštaurácií svoju
obľúbenú?
"Niektoré mexické
špeciality obsahujú
fazuľu a úprimne
povedané, fazuľu
neznášam. Ale všetky
mexické jedlá bez
fazule zbožňujem."
Na čom si ešte v
Dallase viete
pochutnať?
"Na všeličom,
napríklad aj na
dobrom hamburgeri.
Nie však z 'fast
food', ale na
šťavnatom, pečenom
na grile. Chýbajú mi
naše rožky a chlieb
podobný európskemu
sa tu tiež zháňa
ťažko, takže si
vystačím aj so
sendvičovým 'vaťákom'.
Výhoda je, že na
rozdiel od pečeného
chleba vydrží aj
mesiac."
Čo varí Slovenka po
rokoch v Spojených
štátoch?"Slovenské
jedlá. Dá sa tu
uvariť všetko,
akurát segedínsky
guláš či klasický
guláš jedávam s
cestovinou alebo so
zemiakmi, lebo tu
nemajú knedľu. Ťažko
sa tu pečú koláče, v
obchodoch predávajú
iba hladkú múku. Ale
aj tak dobre,
nepotrebujeme s
manželom tlstnúť."
Texaské horúce
počasie vám nerobí
problémy?
"V lete je šialene
teplo, štyridsať
stupňov v tieni a
veľká vlhkosť
vzduchu. Preto mám
radšej prechodné
obdobia, jar alebo
jeseň. Kým na
Slovensku sneží, tu
ľudia chodia v
sandáloch a tričku s
krátkym rukávom."
Je Dallas miesto,
kde si s manželom
plánujete budúcnosť?
"Ak sa človek narodí
na Slovensku v
Piešťanoch, tak tam
pravdepodobne aj
žije a zostarne. V
Amerike je to iné,
ľudia sa sťahujú za
prácou celý život.
Ani mne by
neprekážalo
zodvihnúť kotvy a
odísť niekam inam.
Ťažko povedať, či
zostanem žiť v
Dallase, Texase
alebo v USA."
Žiť v Amerike je
možno zložitejšie,
ako sa zdá. Nie sú
predstavy o
Spojených štátoch
prehnane ideálne a
skreslené?
"Ľudia si možno
myslia, že každý
radový Američan má
Porsche, veľký dom a
všade naokolo sú
palmy. To je možné
iba vo filmoch. V
televízii však
neukazujú odvrátenú
stránku a kto
Ameriku zažil, vie
svoje. Aj tu mnohí
žijú z ruky do úst.
Napríklad o
cestovaní sa mnohým
ani nesníva."
Prečo mnohí
Američania necestujú?
"Pre pracovnú
zaneprázdnenosť.
Okrem toho, v Európe
sa autom za pár
hodín dá dostať
kamkoľvek. V Amerike
treba cestovať
lietadlom, je to
drahšie a
komplikovanejšie.
Slovák precestuje a
predovolenkuje oveľa
viac ako Američan."
Je vám blízka
americká mentalita?
"Ani po rokoch nie,
ale naučila som sa
ju tolerovať. Ešte
vždy sa však nájdu
veci, ktoré ma
šokujú. Napríklad
teatrálne prejavy
nadšenia a afekt z
amerických seriálov
tu zažívam aj v
skutočnosti."
Čo je na americkej
náture pozitívne?
"Američania
akceptujú a obdivujú,
ak niekto dosiahne
úspech. U nás ľudia
druhému úspech skôr
závidia, ako by sa z
neho mali tešiť."
Ste ako úspešná
plavkyňa v USA
obdivovaná?
"Nie, Američania
majú svoje hviezdy.
V Dallase ma nikto
nepozná, žijem tu
ako anonymný a
priemerný človek."
Je anonymita
príjemná?
"Žijem v akýchsi
dvoch svetoch. V
Amerike ma nikto
nepozná a popularita
na Slovensku mi
zasahuje do súkromia.
Ale keďže sa tam
zdržiavam pomerne
málo, dokážem to
tolerovať."
Amerika vraj mení
mysle ľudí. Ako
zmenila vás?
"Mám frekventovaný
kontakt so
Slovenskom, takže
radikálnu zmenu
vlastnej osobnosti
nepozorujem. Viac to
badať na manželovi,
ktorý je v USA už
pätnásť rokov a
americkému spôsobu
života sa úplne
prispôsobil."
Mnohí Neameričania
žijúci v USA sa
sťažujú na akýsi
pocit samoty, ktorý
v tejto krajine
zažívajú.
"Niekedy sa cítim
podobne. Je známe,
že v Amerike sa
priatelia hľadajú
ťažko a priateľstvá
bývajú veľmi
povrchné. Ľudia sa
jeden na druhého
príliš neviažu. Ak
niekto dostane prácu
v inom štáte,
jednoducho sa
odsťahuje. Ak to bol
predtým váš dobrý
známy, tak ste ho
pravdepodobne
stratili."
Napriek tomu zrejme
máte okolo seba
stále veľa ľudí.
"V tíme sú športovci
z celej Európy, ale
nemám s nimi blízke
priateľské vzťahy.
Môj okruh známych v
USA je veľmi úzky,
voľný čas trávim
väčšinou s manželom."
Ste zaneprázdnená?
"Trénujem dvojfázovo
asi päť hodín denne.
Medzitým vybavujem
administratívne veci,
varím, relaxujem,
venčím psa, čo sme
pred časom
adoptovali z ulice.
Mám úplne jednoduchý
život."
Trávite aktívne aj
víkendy?
"Trénujem celý
týždeň, takže cez
víkendy bývam
niekedy lenivá. V
sobotu poobede si
zvyknem pospať, v
nedeľu mám
upratovací deň. A
nakupujem, lebo
každý člen našej
rodiny si vždy niečo
objedná."
Nakupovanie je v
Amerike takmer
národný šport.
"To je pravda, mnohé
veci sú vo
výpredajoch veľmi
lacné a človek iba
ťažko odolá.
Napríklad oblečenie.
Potom to dopadá tak,
že pravidelne
vlečiem domou na
Slovensko polovicu
neobnosených a
takmer nepoužitých
vecí zo šatníka."
Čo vám chýba?
"Niekedy by som
chcela auto nechať
zaparkované v garáži
a iba tak si
vybehnúť z domu,
poprechádzať sa peši,
stretnúť známych na
ulici. To sa v
Amerike nedá."
NINA MICHALÍKOVÁ,
Dallas
[27. 3. 2006] |