Martina Moravcová
dnes oslavuje 30.
narodeniny.
Zdroj:
www.bleskovy.sk
16.1.2006
BRATISLAVA - Najlepšia
slovenská plavkyňa
všetkých čias,
šesťnásobná najlepšia
slovenská športovkyňa
Martina Moravcová
oslavuje dnes tridsiatku!
Pre niektoré ženy môže
byť podobná hranica
pohromou, Martina ju
berie v pohode: „Psychicky
som pripravená, je však
možné, že konečne začnem
klamať o svojom veku,“
vraví s úsmevom.
Už sa vám stalo, že ste
si ubrali nejaký rôčik?
- Stalo, no čestné slovo,
že nevedomky. Hneď som
si aj v duchu vravela:
dievča, ale veď ty už si
mala narodeniny, pridaj
si rôčik...
Spomínate si na to, keď
ste mali desať?
- Jasné. Mala som psa,
ktorého mi zobrali na
dedinu. Tvrdili, že
dostanem niečo krajšie a
lepšie. Žila som
niekoľko mesiacov v
napätí, až kým sa jedna
mamina kamarátka
neprekecla a nespýtala
sa jej: Kedy máš ten
termín? Vtedy som
pochopila, čo bude to
veľké tajomstvo!
Boli ste sklamaná? -
Ani trošku. Desať rokov
som bola jedináčikom. Po
narodení brata som sa
cítila skvele.
Dvadsiatka?-
Zlom, akurát som odišla
do Ameriky. Lámalo sa to
aj výkonnostne. Dovtedy
sa mi plávalo fajn, ale
potom už prišli aj veľké
úspechy.
Na ktoré životné obdobie
najradšej spomínate?
- Asi keď som sa dostala
z problémov so štítnou
žľazou a vyvrcholilo to
olympiádou v Sydney.
Vtedy sa mi darilo vo
všetkom, v športe i v
súkromnom živote.
Šťastne som sa napríklad
vydala za chlapca z
východu (smiech).
Poslúcha?
- Musí. Nedávno dokonca
prežil spoločnú
dovolenku so mnou a so
svokrou (smiech).
Aké je to manželstvo,
predsa len - Martin je
východniar, vy ste z
Piešťan, žijete v
Amerike?
- Rozumieme si, lebo sa
už konečne naučil
západniarske výrazy (smiech).
Inak je to úplne v
pohode. Obaja sme síce
tvrdohlaví, ale dokážeme
si vypočuť druhú stranu
a rešpektovať ju, dať si
za pravdu.
Skúša vás Martin v
niečom prevychovať?-
Akurát mi niekedy vraví,
že veľmi kričím. Ja mu
však tvrdím, že nekričím,
len sa mu snažím niečo
vysvetliť (smiech).
Neprekážajú vám narážky
na vek, úvahy o konci s
plávaním?
- Nie, stále tvrdím, že
kým nejde o umretie, tak
je to v pohode. Skôr
prevraciam oči, keď sa
objaví téma rodiny a
detí. Niečo podobné môže
človek ťažko ovplyvniť.
Jednoducho to musí prísť.
Mama je rázny človek,
ešte vás berie ako svoju
Martinku, alebo už vás
rešpektuje ako
samostatného dospelého
človeka? Posiela vás
napríklad umyť si ruky,
či urobiť poriadok?
- To by ešte tak chýbalo!
Je síce pravdou, že keď
sa občas zabudnem, tak
ma podurí, ale inak je
to skôr opačne. Teraz ju
začínam sekírovať ja (smiech).
Napadne vám občas, že
vaša plavecká kariéra sa
mohla niekedy zvrtnúť a
dnes by ste boli ženou
vychovávajúcou dve deti,
motajúcou sa večer čo
večer okolo sporáka?
- Keby som pred
desiatimi rokmi neodišla
do Ameriky, tak by to
bolo veľmi reálne.
Plávanie by ma tu určite
až tak nebavilo, nemohla
by som mu dať to, čo si
žiada.
Stálou témou rozhovorov
býva aj váš návrat na
Slovensko. Je reálny?
- Na jednej strane sa na
to teším, na druhej si
hneď vravím: No dobre,
vrátiš sa, ale čo tu
budeš robiť? A okamžite
zneistiem. Sama stále
neviem, čo tu budem
robiť ja? Čo Martin?
A Amerika?
- Iný problém. Chcem mať
deti, rodinu a mať ju
ďaleko od vlastnej
rodiny, aby prišli o tie
klasické rodinné putá?
Neviem... ?
Dnes máte tridsať, ráno
vstanete, pozriete sa do
zrkadla, čo si k tomu
poviete?
- Dobré ráno, aká si
dnes pekná na tie svoje
narodeniny (smiech)...
Martinine NAJ:
Najobľúbenejšie filmy:
Stokrát som videla a
môžem vidieť S tebou mě
baví svět, ale aj
Popolušku, z neskorších
Hriešny tanec.
Najobľúbenejšia
speváčka: Madonna.
Najmä jej staršie hity.
Teraz dávam prednosť
relaxačnej, náladovejšej
hudbe.
Najobľúbenejší herci:
Vždy sa mi páčili české
filmy a seriály zo 70.
rokov - Arabela, Adéla
ještě nevečeřela..., z
hercov Menšík, Janžurová...
Dušan Blaško |