V Dallase som anonymný človek
Zdroj: www.sme.sk
          27.3.2006

Do Spojených štátov ste prišli študovať pred desiatimi rokmi. Spomínate si na to obdobie?
"Nebola som typický prípad človeka, čo príde sám do cudzej krajiny. Vždy boli nablízku známi Piešťanci, ktorí mi pomáhali. Necítila som sa stratená ani šokovaná. S batohom na chrbte som cestovala už od dvanástich rokov a Amerika ma neprekvapila. Môj každodenný život bol tréning, takže obrovské kultúrne rozdiely som si príliš neuvedomovala. Problémy mi robila iba angličtina."

Čo sa odvtedy zmenilo?
"V Dallase trávim prevažnú časť roka, je to môj druhý domov. Mám tu svoj pokoj a zabehnutý režim. Viem, čo očakávať, ako sa orientovať. Viem, kam ísť alebo nejsť. Na Slovensko sa vždy teším, ale rovnako sa teším aj do Ameriky."

Dallas si možno mnohí spájajú s rovnomenným seriálom. Má mesto seriálovú atmosféru?
"Zo začiatku si ma známi doberali, vraj, ako sa má J. R. Asi si naozaj mysleli, že všetci tu chodia ráno do práce vo vybíjaných opaskoch, čižmách a klobúkoch. Realita je, samozrejme, iná. Dallas je kozmopolitné mesto."

Ranč Southfork, kde sa seriál natáčal, je však doteraz veľkou atrakciou.
"Poznám to miesto naspamäť (smiech). Kedysi tam pracoval manželov známy. Dal nám toľko voľných vstupeniek, že tam môžem chodiť ešte niekoľko rokov."

Inak na okolí nie sú žiadne kone či kovboji?
"V Dallase je veľa podnikov s country hudbou, usporadúva sa tu rodeo. Aj ja mám doma kovbojské čižmy a opasok, ale väčšinou sú zabudnuté v skrini. Na koni som sedela iba raz v živote a myslela som že zomriem od bolesti, takú som mala svalovicu."

Ani typický texaský dvojkrok v dallaských saloonoch s manželom netancujete?
"Manžel sa naučil tancovať dvojkrok počas štúdia na univerzite a ovláda ho perfektne. Ja však nie som tanečný typ. Do country baru chodím, iba keď musím, napríklad ak prídu na návštevu známi zo Slovenska. Časy žúrovania mám už za sebou, radšej si zájdem na pokojnú večeru niekam do reštaurácie."

Čo zápasy miestnych hrdinov Dallas Cowboys?
"Skôr držím palce hokejistom alebo basketbalistom. Lístky na lepšie miesta sú však nenormálne drahé. Ak mám zaplatiť sto dolárov, to si radšej odpozerám v televízii."

Texas je dvojjazyčný štát, viete po španielsky?
"Ani slovo. Možno je to paradox, ale v Dallase som študovala ruštinu. Učil ju Američan a podľa prízvuku bolo cítiť, že jazyk má nabifľovaný iba z učebnice."

Aj strava je v Texase ovplyvnená susedným Mexikom. Máte v záplave mexických reštaurácií svoju obľúbenú?
"Niektoré mexické špeciality obsahujú fazuľu a úprimne povedané, fazuľu neznášam. Ale všetky mexické jedlá bez fazule zbožňujem."

Na čom si ešte v Dallase viete pochutnať?
"Na všeličom, napríklad aj na dobrom hamburgeri. Nie však z 'fast food', ale na šťavnatom, pečenom na grile. Chýbajú mi naše rožky a chlieb podobný európskemu sa tu tiež zháňa ťažko, takže si vystačím aj so sendvičovým 'vaťákom'. Výhoda je, že na rozdiel od pečeného chleba vydrží aj mesiac."

Čo varí Slovenka po rokoch v Spojených štátoch?"Slovenské jedlá. Dá sa tu uvariť všetko, akurát segedínsky guláš či klasický guláš jedávam s cestovinou alebo so zemiakmi, lebo tu nemajú knedľu. Ťažko sa tu pečú koláče, v obchodoch predávajú iba hladkú múku. Ale aj tak dobre, nepotrebujeme s manželom tlstnúť."

Texaské horúce počasie vám nerobí problémy?
"V lete je šialene teplo, štyridsať stupňov v tieni a veľká vlhkosť vzduchu. Preto mám radšej prechodné obdobia, jar alebo jeseň. Kým na Slovensku sneží, tu ľudia chodia v sandáloch a tričku s krátkym rukávom."

Je Dallas miesto, kde si s manželom plánujete budúcnosť?
"Ak sa človek narodí na Slovensku v Piešťanoch, tak tam pravdepodobne aj žije a zostarne. V Amerike je to iné, ľudia sa sťahujú za prácou celý život. Ani mne by neprekážalo zodvihnúť kotvy a odísť niekam inam. Ťažko povedať, či zostanem žiť v Dallase, Texase alebo v USA."

Žiť v Amerike je možno zložitejšie, ako sa zdá. Nie sú predstavy o Spojených štátoch prehnane ideálne a skreslené?
"Ľudia si možno myslia, že každý radový Američan má Porsche, veľký dom a všade naokolo sú palmy. To je možné iba vo filmoch. V televízii však neukazujú odvrátenú stránku a kto Ameriku zažil, vie svoje. Aj tu mnohí žijú z ruky do úst. Napríklad o cestovaní sa mnohým ani nesníva."

Prečo mnohí Američania necestujú?
"Pre pracovnú zaneprázdnenosť. Okrem toho, v Európe sa autom za pár hodín dá dostať kamkoľvek. V Amerike treba cestovať lietadlom, je to drahšie a komplikovanejšie. Slovák precestuje a predovolenkuje oveľa viac ako Američan."

Je vám blízka americká mentalita?
"Ani po rokoch nie, ale naučila som sa ju tolerovať. Ešte vždy sa však nájdu veci, ktoré ma šokujú. Napríklad teatrálne prejavy nadšenia a afekt z amerických seriálov tu zažívam aj v skutočnosti."

Čo je na americkej náture pozitívne?
"Američania akceptujú a obdivujú, ak niekto dosiahne úspech. U nás ľudia druhému úspech skôr závidia, ako by sa z neho mali tešiť."

Ste ako úspešná plavkyňa v USA obdivovaná?
"Nie, Američania majú svoje hviezdy. V Dallase ma nikto nepozná, žijem tu ako anonymný a priemerný človek."

Je anonymita príjemná?
"Žijem v akýchsi dvoch svetoch. V Amerike ma nikto nepozná a popularita na Slovensku mi zasahuje do súkromia. Ale keďže sa tam zdržiavam pomerne málo, dokážem to tolerovať."

Amerika vraj mení mysle ľudí. Ako zmenila vás?
"Mám frekventovaný kontakt so Slovenskom, takže radikálnu zmenu vlastnej osobnosti nepozorujem. Viac to badať na manželovi, ktorý je v USA už pätnásť rokov a americkému spôsobu života sa úplne prispôsobil."

Mnohí Neameričania žijúci v USA sa sťažujú na akýsi pocit samoty, ktorý v tejto krajine zažívajú.
"Niekedy sa cítim podobne. Je známe, že v Amerike sa priatelia hľadajú ťažko a priateľstvá bývajú veľmi povrchné. Ľudia sa jeden na druhého príliš neviažu. Ak niekto dostane prácu v inom štáte, jednoducho sa odsťahuje. Ak to bol predtým váš dobrý známy, tak ste ho pravdepodobne stratili."

Napriek tomu zrejme máte okolo seba stále veľa ľudí.
"V tíme sú športovci z celej Európy, ale nemám s nimi blízke priateľské vzťahy. Môj okruh známych v USA je veľmi úzky, voľný čas trávim väčšinou s manželom."

Ste zaneprázdnená?
"Trénujem dvojfázovo asi päť hodín denne. Medzitým vybavujem administratívne veci, varím, relaxujem, venčím psa, čo sme pred časom adoptovali z ulice. Mám úplne jednoduchý život."

Trávite aktívne aj víkendy?
"Trénujem celý týždeň, takže cez víkendy bývam niekedy lenivá. V sobotu poobede si zvyknem pospať, v nedeľu mám upratovací deň. A nakupujem, lebo každý člen našej rodiny si vždy niečo objedná."

Nakupovanie je v Amerike takmer národný šport.
"To je pravda, mnohé veci sú vo výpredajoch veľmi lacné a človek iba ťažko odolá. Napríklad oblečenie. Potom to dopadá tak, že pravidelne vlečiem domou na Slovensko polovicu neobnosených a takmer nepoužitých vecí zo šatníka."

Čo vám chýba?
"Niekedy by som chcela auto nechať zaparkované v garáži a iba tak si vybehnúť z domu, poprechádzať sa peši, stretnúť známych na ulici. To sa v Amerike nedá."
 

[27. 3. 2006]