|
PRESS A MÉDIA -
ARCHÍV ČLÁNKOV
Naspäť
Nepatrím do starého
železa!
Zdroj:
www.sarm.sk
16/2006
Z detí ani zo života
po plaveckej kariére
si Martina Moravcová
ťažkú hlavu nerobí,
hoci v bazéne už
patrí k najstarším
plavkyniam.
Samozrejme,
uvedomujem si, že v
štartovom poli
patrím k tým
najstarším, ale sú
tam stále dve
plavkyne, ktoré majú
o tri roky viac ako
ja. Hoci, keď vidím
na súpiske ročníky
deväťdesiat a
mladšie, hovorím si,
panebože, veď
pretekám s deťmi!
Dievčatá, keď ja som
stála na olympiáde
na blokoch, tak vy
ste hádam boli ešte
v plienkach – s
úsmevom rozoberá
svoje súčasné pocity
dáma slovenských
bazénov Martina
Moravcová (30).
Na materskú sa
ešte nechystá
Veľa Martininých
rovesníčok si už
zakladá rodinu alebo
ju dokonca má.
Martinu to však
netrápi. „S manželom
sa, samozrejme, o
rodine rozprávame.
Obaja si však
uvedomujeme, že nie
je jednoduché
vychovávať dieťa.
Viem, čo všetko
plávaniu dávam. Keby
sme mali dieťa,
musela by som tú
energiu rozdeliť, a
to by nebolo dobré.
Mnohí mi hovoria: ,Odroď
si, maj dieťa, urob
si pauzu a potom sa
vráť.‘ Ale k čomu sa
mám vrátiť? K
niečomu, čo už
nebudem môcť robiť
na sto percent?
Navyše, v tridsiatke
sa väčšina plavcov
lúči s kariérou. Už
si teda ani nemôžem
povedať, že odrodím
a vrátim sa. To by
som mohla spraviť,
keby som mala
dvadsať. Takže
rodina u mňa príde
na rad, keď už
nebudem vrcholovo
plávať,“ vysvetľuje
rozhodným hlasom
piešťanská rodáčka,
ktorá už nepláva len
pre medaily a úspech.
Tých má na svojom
konte dosť. „Robím
to pre radosť.
Plávanie ma totiž
stále baví. Zatiaľ
si inými možnosťami
kariéry hlavu
nezaťažujem.“
Chcela by plávať do
ďalšej olympiády. „Teda,
ak mi zdravie vydrží.
Po nej budem mať
tridsaťdva a aj v
takom veku existuje
ešte dosť
prvorodičiek,“ smeje
sa.
Netuší, čo ju raz
bude živiť
Martina s manželom
žijú v Dallase. V
Piešťanoch, odkiaľ
naša plavkyňa
pochádza, si však
spolu s Martininými
rodičmi postavili
dom. Usadia sa
napokon na Slovensku?
„To vôbec nedokážem
predpovedať. No vždy
som si predstavovala,
že keď raz budem mať
deti, budem blízko
našich,“ hovorí
Martina. „Okrem toho,
život mamičiek na
Slovensku sa mi páči
viac. Pripadá mi
bližší a zábavnejší.
V Amerike zostávajú
mamy s deťmi dlhšie
a často využívajú
opatrovateľky. Jasle
nie sú takou bežnou
vecou ako u nás a do
škôlky deti chodia
zväčša len na
niekoľko hodín denne...“
Občas ju mátajú
úvahy, čím sa raz
bude živiť. „Zatiaľ
mi však nič
prevratné nenapadlo,“
priznáva. „Živiť sa
prácou, ktorá
prináša človeku
radosť, je snáď snom
každého. Ja svoj ,pracovný
sen‘ prežívam práve
teraz. Plavecká
kariéra ma stále
napĺňa a baví. Teším
sa však, keď príde
chvíľa poobzerať sa
po inej, ,bežnej‘
práci... Viem však,
že by ma nebavilo
celý život sedieť
niekde zatvorená
osem hodín.
Potrebujem voľnosť.“
Manžel teplú
večeru má
Hoci je Martina
väčšinu roka na
cestách, ako správna
manželka a gazdinka
variť vie. „Keď som
doma, manžel veru má
na stole teplú
večeru. Ak som v
Amerike nechcela
jedávať len tie ich
hamburgery či pizze,
musela som sa naučiť
variť. A podľa toho,
ako si moje jedlá
pochvaľuje Martin,
ide mi to celkom
dobre.“ Kuchtenie ju
navyše vyjde
lacnejšie. A nielen
to. „Keď navarím,
aspoň trochu si
pripomenieme
slovenskú kuchyňu.“
S pečením je to však
horšie, hoci aj to
by vedela. „Nie som
typ, ktorý by
vypekal každý víkend.
Na celý plech sme
len my dvaja, takže
po istom čase by sme
sa gúľali,“
vysvetľuje Martina,
ktorej určite
nehrozí, že z nej
raz bude žienka
domáca. Stereotypy
jej nevoňajú, stále
sa musí okolo nej
niečo diať... Vie si
predstaviť seba ako
mamu? „Budem asi
prísna. Som však
flegmatická povaha,
takže určite nebudem
po dieťati kričať
pre nejakú hlúposť,“
myslí si najväčšia
hviezda slovenskej
plaveckej éry.
|
